Pautasso Antonio esperto di matrimonio/Atto secondo

Artorn


SECONDO ATTO modifiché

SCENA I modifiché


(Margherita, Teresa)

          (SONO TRASCORSI DUE MESI E MEZZO; L’ARREDAMENTO DELLO STUDIO È COMPLETAMENTE DIVERSO DA QUELLO DEL PRIMO ATTO; LA MACCHINA PER SCRIVERE È STATA SOSTITUITA DA UN COMPUTER E TUTTO È IN PERFETTO ORDINE)

MRG  (AL TELEFONO) Dle vòlte it capisso pròpi nen, Averardo. It ses così dròlo! It im telefone dal bar, perchè it l’has paùra che toa mare at senta?... Ma sì ch’it veuj bin... No, no... ven nen sì... Evitoma ‘d complicassion. Toa mama a l’è l’unica ch’a l’ha capì che tra ‘d noi... e a l’ha proibite ‘d frequenté lë studi... Va bi, va bin... Is vëddoma stassèira al sòlit pòst... Ciao. (RIATTACCA, MENTRE ENTRA TERESA CON UNA PETTINATURA DIVERSA ED UN ABITO MODERNO, CHE LE CONFERISCONO UN ASPETTO PIÙ GIOVANILE)

TER    Margherita, ma it ses sicura che per fè cola pitansa famosa... ël pèss a la greca, come it dise ti, a venta buteje tre chilo ‘d sal?

MRG  Ma sta tranquila!... I tre chilo ‘d sal gròssa a servo mach per quaté bin bin ël pèss prima ‘d butélo ‘nt ël forn. Peuj la sal a diventa na crosta dura da fòra, e ‘ntant andrinta ‘l pèss a cheus!

TER    Vaire còse ch’it sas, ti... E pensé che mi a l’avocat an tanti ani i l’hai mach sempre faje ris e spinass...

MRG  E it vëdràs come ch’ai piaserà. E disje ch’a l’è na toa invension, come preuva dël tò amor...

TER    Speroma... ma a fa sempre finta ‘d nen vëdde le mie atension. Am trata sempre mal...

MRG  Però... it l’has notà come a l’è cambià?

TER    A l’è vera. Da quand it ses rivaje ti, a l’è diventà n’autr. Pì giovanil, pì elegant... A l’è pì bel adess che vint ani fa, quand i son an-namorame ‘d chiel.

MRG  It deuve deje temp... avej passiensa... lasselo cheuse... come ‘l pèss al forn! (SUONA IL CAMPANELLO. TERESA VA AD APRIRE E RIENTRA A TEMPO CON ERCOLETTI)

SCENA II modifiché


(Margherita, Teresa, Ercoletti)

TER    Mi i vado a butè ‘l pèss ant ël forn. (ESCE IN CUCINA)

ERC   A j’è nen Antònio?

MRG  Ceréa ‘dcò a chiel. No, a l’è ‘n tribunal.

ERC   A l’avìa dime ‘d passè stamatin.

MRG  A tarderà nen, monsù Ercoletti. Pitòst... per la stòria dël sò terèn... a l’è pròpi decis a nen sente rason?

ERC   Mi le rason i jë scoto... A son le prepotense ch’i aceto nen!

MRG  Alora ch’a scota. Vist che col teren ai rend un bel gnente, perchè a l’ha na servitù ‘d passagi che oltretut a procura mach ëd fastudi sia a chiel che a la contëssa, perchè a veul nen aceté an cambi col negòssi che la contëssa a l’ha smonùje? A l’è an centro... chiel a pudrìa deurbe ‘n bel bar... magara ‘n bar per jë sportiv!

ERC   Un moment! Un negòssi an centro? A sarà pa col local ch’a l’è sempre veuid e che gnun a veul, perchè a l’è tacà a l’agensia dle “pompe funebri”?

MRG  E va beh, ma lòn cò a veul dì?

ERC   E còsa i faso? I buto su ‘l bar dël “caro estinto”? E chi a veul ch’ai ven-a? Ij bechin? E peuj perchè chila a l’è tant anteressà a la facenda dël mè teren?

MRG  Beh... Ades ij diso na ròba ch’a sa ‘ncora gnun... e che gnun a deuv savej... gnanca mè barba... Mi e ‘l fieul dla contëssa... i surtoma ‘nsema...

ERC   Ma nò!

MRG  Sì, ma ch’a na parla con gnun! I veuj esse mi la prima a dijlo a barba... Ma antant... s’i riessèisso a féje ‘n piasì a la mia... “futura suocera”... an sla question dël teren... a sarìa ‘n pont a mè vantagi...

ERC   E mi i duvrìa deve col teren come regal ëd nòsse... e rinunsiè a le mie rason? (SBOTTA) S’a l’è parej, la mia rispòsta a l’è nò! Nò e peuj nò! Mi col teren i lo veuj mach per mi! Magara mach per andè a lumasse! E Antònio ch’am fasa pura càusa! I androma ‘n tribunal!

MRG  Ch’a lo fasa almeno per l’amicissia ch’a l’ha con mè barba...

ERC   (FURIOSO) Ma che amicissia! Ma a lo sa còsa ch’a l’è l’amicissia? A l’è come ‘l pom d’istà: bel da fòra, ma ‘ndrinta a j’è ‘l verm ëstermà! Arvëdse. (ESCE A GRANDI PASSI, MENTRE MARGHERITA SCROLLA LA TESTA PER IL DISAPPUNTO)

SCENA III modifiché


(Margherita, Marisa)

MRS   (ENTRA, SEMPRE TRUCCATA VISTOSAMENTE) È permesso?

MRG  Prego... si accomodi...

MRS   Scusi, eh... sono entrata approfittando del fatto che quel signore, uscendo, ha lasciato la porta aperta...

MRG  Voleva parlare con l’avvocato?

MRS   Verament, a l’è chiel ch’a l’ha mandame a ciamè. (MOSTRA UNA CARTOLINA CHE MARGHERITA RICONOSCE SUBITO)

MRG  Ah, sì. Quella cartolina l’ho mandata io. Chila a l’è madamin Marisa Chiappetti?

MRS   Sì. Beh, madamin... “pro forma”...

MRG  Sì, i lo sai. E a savrà ‘dcò che l’avocat Pautass a difend sò marì.

MRS   (IRONICA) Pòr diao! Che figura ch’a l’ha fàit davanti al giudice!

MRG  Perchè, chila a pensa d’avèjla fàita bela?

MRS   Mi? Còsa i j’intro, mi?

MRG  Ch’a senta, come... “sostituto” dl’avocat, a permet ch’ij fasa quaiche domanda? Passand da n’òmo a l’autr, a pensa nen a col ch’a pudrà esse ‘l sò avnì, quandi ch’a sarà pì véja?

MRS   As capiss, perchè nò? D’autra part, per mi j’òmo a valo pròpi gnente...

MRG  As peul nen disse ‘d sicur che chila a sia na romantica!

MRS   Se a fuissa capitaje ‘dcò a chila n’òmo come ‘l mè, a l’avrìa fait pròpi come mi.

MRG  I chërdo nen... Mi, ëd j’òmo, i l’hai n’opinion moto bin diversa da la soa.

MRS   Ch’a senta...

MRG  (LA INTERROMPE) No, ch’a senta chila... Ch’a vada ‘n moment dëdlà... l’avocat a tarderà nen. A l’è chiel ch’a l’ha mandàla a ciamé. (LA SPINGE FUORI CON GENTILEZZA, MENTRE DALLA CUCINA ENTRA TERESA)

SCENA IV modifiché


(Margherita, Teresa, Pautasso)

TER    Margherita... i l’hai paura d’avèine combinà un-a gròssa, con col dentice a la greca... Tra euli e sal... tut fondù! E chiel am guarda con n’òdio...

MRG  Oh, Nòsgnor! Mah... guarda.... Ij giontoma ‘n pòch dë siola e amel... e i lo foma a l’olandèisa. (ESCONO IN CUCINA)

ANT    (ENTRA DALL’INGRESSO, COMPLETAMENTE TRASFORMATO; ELEGANTE, RASATO, BORSA NUOVA E CAPPELLO; CANTICCHIA TRA SÉ; SUONA IL TELEFONO E RISPONDE) Prònto? Studio dell’avvocato Pautasso. Sì, sono io... Ah, a l’è chila, madama Panattoni! Come?... Ël can ëd l’avzin a continoa a fela dëdnans a la soa pòrta?... Ma i l’oma mandaje doe racomandà... eh, as vèd che ‘l can a l’è nen bon a lese... ehm, cioè... gnanca ‘l sò padron... Sì, a va bin... ij faroma causa. Chila a l’ha fàila la fòto, mentre ‘l can a fà ij sò bzògn?... Bin, alora ij ciameroma ij dani! Cerea, neh, madama Panaton... ch’am saluta ‘l Panaton ëd sò marì... (RIATTACCA)

MRG  (ENTRA CON TERESA) Barba, i deuvo parlete...

TER    Ëdcò mi.

ANT    Ti parla nen e va dëdlà ‘d corsa! (A MARGHERITA) Ma it lo sas còsa a l’ha fame, sta sùmia? (PRENDE LA BORSA, LA APRE E FA ANNUSARE L’INTERNO A MARGHERITA) Sent sì, che spussa!

MRG  È profumata...

ANT    A l’è staita chila lì!

TER    I l’hai mach versaje doe stisse dël mè profum... (ABBASSA IL CAPO)

ANT    Doe stisse?... Tre liter a l’ha campamne ‘ndrinta! A l’ha fait ël pièn!

TER    Ël profum a ricòrda le person-e...

MRG  A l’è ‘n pensé gentil...

ANT    Pensé gentil un còrno! An tribunal a l’è vnuje mal a tre person-e! E peuj, ël giudice a deuv esse alèrgich ai profum... a l’ha tirà na senten-a dë stërnuv... e parej... mi i l’hai perdù la causa!

TER    Ch’a s’anrabia nen, avocat... Per sin-a i l’hai preparaje ‘n dentice a l’olandèisa... fantastich! A sentirà che ròba! (ESCE IN CUCINA)

SCENA V modifiché


(Pautasso, Margherita)

ANT    Speroma mach ch’a lo condissa nen con col profum!

MRG  Alora, barba... ades set-te lì, ch’i deuvo parlete ‘d na còsa moto bin amportanta.

ANT    Dime pura...

MRG  A l’è na question personal...

ANT    Personal?

MRG  Eh... a l’è ‘n pòch dificil parléne, perchè i sai nen come it pudrìe pijéla... alora... Quand i son rivà ‘mbelessì, tre meis fa, i pensava ‘d trové ospitalità, afét, travaj... anvece, ant ësto studi, i l’hai trovà quaicòs ëd pì ‘mportant... i l’hai trovà... l’amor... (PAUTASSO SUSSULTA; È EVIDENTE CHE STA EQUIVOCANDO) It l’has capì, barba?

ANT    (NON RIESCE QUASI A PARLARE) S... s... sì...

MRG  (RIBADISCE) It l’has capì, barba?

ANT    Ciam-me Antònio...

MRG  N’amor un pòch dròlo, perchè i soma così divèrs, mi e chiel...

ANT    Eh, già...

MRG  E chiel a l’è così timid... indifèis...

ANT    Eh, a l’è vera...

MRG  (PASSEGGIA NERVOSAMENTE PER LA SCENA) Ma a mi am n’anfà gnente! Mi i son ostinà... e am anteressa gnente ‘d lòn ch’a peul dì la gent...

ANT    (ORMAI È COTTO) E chi ch’as na frega, dla gent!

MRG  E a conta gnente se chiel an n’ha tanti pì che mi!

ANT    (CON ENTUSIASMO) Sì sgnor! Pròpi ‘n bel gnente!

MRG  Travajand sì, ant ësto studi, i l’hai podù conòsse le soe qualità... ël sò bon cheur... la soa generosità... e i son an-namorame... It l’has capì, barba?

ANT    (CON UN FILO DI VOCE) Ciam-me Antònio...

MRG  E se ‘l Cél a vorerà, i lo sposerai!

ANT    (FELICE) Pì che giust! Nòsgnor a l’ha dit: “Sposatevi... e moltiplicatevi”...

MRG  (ABBRACCIANDOLO) I veuj almeno sinch cit!

ANT    Beh, anche mach tre a ‘ndarìo bin...

MRG  I son sicura ch’i staroma da pocio, sensa fè peisè la gran diferènsa ch’a j’è tra ‘d noi.

ANT    (EUFORICO) Ma che diferensa... (MARGHERITA ESCE DI CORSA MENTRE SUONA IL CAMPANELLO; TERESA ENTRA PER ANDARE AD APRIRE MA SI FERMA SENTENDO PAUTASSO CHE DICE) Chi a l’avrìa mai pì dilo, che l’amor a l’avrìa tambussà ‘dcò a la mia pòrta...

TER    (LANGUIDA) Oh, Antònio... mi i tambusso da tant temp...

ANT    Se it na vade nen, it tambusso mi ‘n sla testassa! (TERESA ESCE OFFESA; ENTRANO MARGHERITA E TAROCCO)

SCENA VI modifiché


(Pautasso, Margherita, Tarocco)

MRG  A j’è monsù Taròch... A më smija ‘n pòch... stralunà!

PIE     Cerea, avocat!

ANT    Bondì, Taròch, ch’am disa...

PIE     Avocat, i l’hai un problema...

ANT    J’eredi ‘d soa fomna...

PIE     Nò!... I son an-namorame!

ANT    Nò!

PIE     Sì!

ANT    E j’eredi?

ANT    Ai j’ha nen! A l’è la prima còsa ch’i l’hai ciamaje... A l’è na dòna ch’a speta...

ANT    Taròch, ma chiel a l’è fòl!

PIE     Ma no, avocat... mi i disìa ch’a speta ël divòrsio!

ANT    Ah, sì? E chi ch’a sarìa l’avocat?

PIE     Chiel!

ANT    Mi? E chi ch’a l’ha dijlo?

PIE     I l’hai conossula pròpi sì, ant ël sò studi... a savèissa che fomna!

ANT    Ant ël mè studi? Ma quandi?

PIE     Un paira ‘d meis fa. Chiel a l’era surtì e mi i mangiava ij fasolin ëd Teresa...

ANT    No, ch’a guarda che ij fasolin a j’ero mèi...

PIE     Ebin, mentre i mangiava a l’è intraje n’angel! Mi i son an-namorame... e i l’hai ciamaje se i pudìo rivëdse... chila a l’ha dime ch’i son bel!...

ANT    Fòrse a l’è nen spiegasse bin...

MRG  E come a së s-ciama?

PIE     I lo sai nen.

ANT    Come, a lo sa nen?

PIE     Im lo ricordo nen...

MRG  Ma come a fa a nen ricordesse ‘l nòm?

PIE     Tòta, a l’è stait n’atim! I son restà come folgorà...

ANT    Tajoma curt! Ades còsa ch’a veul?

PIE     Am servirìa ‘n cit posson a la pratica ‘d separassion ëd cola madamin...

ANT    Ma se i sai gnanca chi ch’a l’è!

PIE     Avocat, costa a l’è la vòlta bon-a! Mi i veuj marieme!

ANT    Ma torna? Ma a l’è ancor nen stofiasse?

PIE     Ma che stofiame! Am serv mach un cit ajùt da part vòstra... Per piasì, separemla ‘n pressa! Per na vòlta che un a s’an-namora...

ANT    Taròch, chiel a l’è recidiv...

PIE     Eh, car avocat, la vita...

ANT    A l’è në mnis e ‘l mond a l’è...

PIE     (LO INTERROMPE) Nò, la vita a l’è nen në mnis e ‘l mond a l’è nen në scheur! Stavòlta ij soma! A l’è fàita! (SUONA IL CAMPANELLO; MARGHERITA VA AD APRIRE E RIENTRA CON CHIAPPETTI; TAROCCO SI SIEDE IN DISPARTE)

SCENA VII modifiché


(Pautasso, Margherita, Chiappetti, Tarocco, Marisa)

CHI     (ENTRANDO, NERVOSO) Avocat, mi i son vnùit, ma i l’avérto: per l’apel, i l’avìa intension d’andè da n’autr avocat.

ANT    Brav. Parej soa fomna as la fa bon-a dcò con col, e chiel a resta fregà ‘dcò n’apél!

MRG  A l’è lòn ch’i l’hai cercà ‘d féje capì ‘dcò mi...

CHI     E mi im faso difende da na fomna! Ecco, sì... n’avocatëssa!

ANT    Ambelessì ai na j’è gnun-e.

CHI     (PIAGNUCOLOSO) Ma alora, andoa i vado a sbate la testa?

ANT    Ch’a la sbata nen, ch’a fa doi përtus parèj!... (FA SEGNO CON I POLLICI E GLI INDICI AD INDICARE DUE FORI, POI SI RICOMPONE) Ch’a staga tranquil, monsù Chiappetti... E peuj i faroma nen ricors an apél.

CHI     Ma come? A deuv felo!

ANT    Ch’a staga brav. (A MARGHERITA) Madamin Chiappetti a l’è vnùita?

MRG  Sì, a l’è dëdlà.

ANT    Alora va a ciamela. (MARGHERITA ESCE)

CHI     E pensè che quandi i l’hai mariala, a la ciamavo “la Vergine delle nevi”...

ANT    As vèd ch’a l’ha fiocà ‘n pòch tròp... A l’è rivaje na valanga! (ENTRANO MARISA E MARGHERITA)

PIE     (VEDE MARISA) A l’è chila!

MRS   Semplicement, Marisa...

PIE     Oh, Marisa, it ses pròpi ti...

ANT    Ma come i l’hai fait a nen penseje prima?...

CHI     (A PAUTASSO) E chielsì, chi ch’a l’è?

ANT    Eh, a l’è na stòria longa, monsù Chiappetti...

CHI     (A MARISA) I l’hai capì! A l’è un d’ij tanti! (MARISA SI ALLONTANA)

ANT    (SI METTE IN MEZZO, FERMA CHIAPPETTI E NEL CONTEMPO DICE A TAROCCO) Ch’a seurta ‘n moment, che peuj na riparloma... (TAROCCO ESCE CON MARGHERITA) Come a disìa Cicerone... un mè colega ‘d tanti ani fa... le cause ch’as vincio a son cole ch’as fan nen. Quindi iv diso... lassè perde... restè ansema... come doi sòcio ‘d na ditta... La Vergine delle nevi... e lo stambecco delle Alpi...

MRS   Mi, tornè con chiel-lì? Mai!

CHI     Mì, buteme torna con cola... con cola... (FA PER PRECIPITARSI A TESTA BASSA)

ANT    (TRATTENENDOLO) Ferm! Ch’a ten-a ij còrno aut! (AVVICINANDOSI A MARISA) Madamin... per sinchsent euro al mèis, a veul perde n’òmo, na cà, na sicurëssa, la pension ëd reversibilità, tut?... (A CHIAPPETTI) E chiel, per risparmiè sinchsent euro al mèis, a rinùnsia a avej na fomna antëcà, ch’ai fa da mangè, ch’a lo ten an ordin... ch’ai lucida ‘l cornison? E peuj, a la seira i guarde ansema la tele... Chila, madamin, per ij prim temp, ch’as calma ‘n pòch... Quandi ch’ai pìja ël gigét... ch’as beiva ‘n cichèt ëd canamìa... ansi, ch’as na fasa na bela provista, se a pensa che ‘l gigét ai taca sovens. E chiel, ch’a sìa ‘n pòch pì tolerant... ch’a mangia ‘n pòch pì ‘d trifole ò ‘d séner... Dle vòlte la dòna a tradiss perchè ai manca quaicòs... (MARISA FA CENNO DI SÌ COL CAPO) Ël matrimòni a l’è n’invit a disnè... se chiel ai dà nen a basta da mangè... as capiss che chila a va magara... an pizzeria... capì?

MRS   Paròle sante! Chiel a l’ha mai capime... a l’ha mai cercà ‘d capime...

CHI     Già ai primi temp, a l’era nen sodisfàita! A capirà... mi i travajo dodes ore al dì e a l’è lògich che a la seira i son ëstrach, sfinì...

MRS   Mòl come na tripa! E mi, ch’i son na dòna... “esuberante”... pien-a ‘d vita... i podìa nen deje tuta la mia... “femminilità”... tut ël mè ardor...

CHI     An n’avìa mai a basta!

MRS   Peuj, i l’hai ancaminà a stofieme... e i l’hai cercà quaiche distrassion. E chiel a l’è subit anrabiasse! A l’è butasse a criè che mi ij fasìa ij còrno!

ANT    (ACCOMODANTE) E anvece chila as piava mach quàiche distrassion... gnente d’autr... (A CHIAPPETTI) Ch’a pensa ai sinchsent euro al mèis...

CHI     (SI CONVINCE) Dabon? It giure ch’it cercave mach ëd distrassion?

MRS   I lo giuro. Ëd qualsiasi òmo che i l’aveissa avsinà... dòpo am restava pì gnente... gnanca pì ël ricòrd...

ANT    (A CHIAPPETTI) E andoma, là! Ch’a la capissa!

MRS   (CON SLANCIO E FOGA) Figurte che ‘d tanti i savìa gnanca se a j’ero plà, brun ò biond...

CHI     (PIANGENDO) Marisa...

MRS   Ernesto! (SI ABBRACCIANO. PAUTASSO SI È MESSO IN TESTA IL CAPPELLO, PRENDE LA BORSA E LI ACCOMPAGNA ALLA PORTA)

ANT    Su, su. Andoma an tribunal, a firmè la “riappacificazione”... (A MARISA) Madamin, con ël giudice, però... non si distragga... (ESCONO; SUONA IL TELEFONO ED ENTRA MARGHERITA PER RISPONDERE)

SCENA VIII modifiché

</poem>

(Margherita, Teresa, Tarocco)

MRG  (AL TELEFONO) Pronto? Studio avvocato Pautasso. Oh, mademoiselle Marchand... No, ancora nulla, ma abbia fiducia... Sì, ma la colpa è sua... è troppo carina ed attraente. Un marito, anche se preso all’ospizio, dopo averla vista non rinuncia tanto facilmente ai suoi diritti matrimoniali... Beh, intanto le abbiamo fatto ottenere un mese di proroga al suo permesso di soggiorno... se lo goda col suo bel Ferdinando, eh? Ma sì, certo! La chiameremo noi. Buongiorno. (RIATTACCA; SI SENTE UNO SCOPPIO CUPO; MARGHERITA SI VOLTA VERSO LA CUCINA)

TER    (ENTRA SPAVENTATA) Margherita! Ël pèss!

MRG  Còs ai sucéd?

TER    A l’è s-ciopà! Ël “dentice” a l’è s-ciopà!

MRG  Ma no! (MARGHERITA ESCE IN CUCINA; TERESA FA PER SEGUIRLA, MA SUONA IL CAMPANELLO, ED ALLORA VA AD APRIRE)

TER    (RIENTRA CON TAROCCO) Come mai da ste part, monsù Taròch?

PIE     (NON RISPONDE)

TER    Monsù Taròch?...

PIE     (PARLANDO TRA SÉ) E parej, a l’era chila, Marisa, la fomna dël lét matrimonial... la fomna dla vetrin-a... dël pullman dij giaponèis... e ades a l’è surtìa sotbrassëtta a sò òmo...

TER    Ma còsa ch’a dis, monsù Taròch? I l’hai mai vistlo parej...

PIE     Eh, tòta Teresa... la vita a l’è në mnis e ‘l mond a l’è në scheur!

TER    Ma còsa a l’è capitaje?

PIE     Eh, Teresa... chila a peul nen capime. A l’è mai staita an-namorà...

TER    (DESOLATA) Monsù Taròch, mi i son an-namorà da na vita!...

PIE     Nò, nò! Chila a peul nen capì còsa a veul dì esse an-namorà ‘d na... “dolce visione”...

TER    Autr che vision, monsù Taròch... A l’è vint ani ch’i perdo le bave darè a l’avocat, ma chiel a ricambia nen. Mi ij faso da mangè, i lo cudisso, jë scrivo fin-a ij bijetin... ma chiel... gnente!

PIE     Gnente? Pròpi gnente?

TER    Gnente! Gnanca ‘n cit segnal!

PIE     Eh, pòvra Teresa... (LE PRENDE LE MANI TRA LE SUE)

TER    (SI SVINCOLA SUBITO) Monsù Taròch!

PIE     Ch’a më scusa, tòta Teresa... ma i son stait ciapà da ‘n moment... i sai nen come dì...

TER    Eh, sì... i capisso ij sò gigét, ma i l’hai gnun-e veuje ‘d diventè la tersa fomna ëd... Barbablù! (ESCE)

PIE     (RIMASTO SOLO) Giornà nèira, ancheuj! Am na va nen bin un-a! Eh, la vita a l’e në mnis e ‘l mond a l’è në scheur... (ESCE)

</poem>

SCENA IX modifiché


(Pautasso, Ercoletti)

ANT    (ENTRA CON ERCOLETTI; STANNO DISCUTENDO) Sta calm...

ERC   Ma come? It chërde dë spaventeme?

ANT    Se n’avocat a veul freghéte, at frega!

ERC   Va bin. It peule dije a la toa clienta, che se a veul ël teren, mi ij lo dago... an fòtografia!

ANT    Sta atent a le fòtografie... it core l’arsigh ëd vende col teren per quatr sòld.

ERC   Ma, Antònio... it sente bin?

ANT    Autr che bin! I son mai stait così alegher. Ansi, da ancheuj i diventerai l’avocat ëd le “cause vinte”, e nen ëd le “cause perse”!... Michel... guardme!

ERC   É... i son ancamin ch’it guardo.

ANT    Im mario!

ERC   Oh, là! Compliment! A l’era ora ch’it decidèisse. Congratulassion a ti e a Teresa.

ANT    Grassie, grassie... (RIPENSANDOCI) Teresa? Ma che Teresa!...

ERC   It l’has dilo ti, ch’it marie. I chërdìa ch’it parlèisse ‘d chila. Dòp tanti ani...

ANT    Ma fa nen rije! Cola ch’i mario mi a l’è na fior, nen n’articiòch!

ERC   Ma alora chi ch’a l’è, la fortunà?

ANT    I son mi, ‘l fortunà...

ERC   Dai, sù! Dësbreuite! Dime chi ch’a l’è!...

ANT    Ma it anduvin-e nen?

ERC   (CI PENSA UN ATTIMO) Ma sì!... Cola fransèisa ch’a cerca ‘n vej per mariesse per finta, eh?... At fan gola ij milion, eh?

ANT    Ma it ses mat? Eh, già!... Mi i sarìa un ch’as maria e peuj... a la sèira... ciao nineta? Eh, nò!

ERC   E alora, fòrsa! Dime chi ch’a l’è!

ANT    A l’è Margherita... Stassèira i la pòrto a sin-a al ristorant dj’an-namorà...

ERC   (SBALORDITO) Còsa? Ma it ses diventà mat? Margherita?

ANT    Per na cita diferensa d’età...

ERC   E it la ciame cita?

ANT    Sì, a va bin... disoma ch’a pudrìa esse mia fija...

ERC   Sent, ofendte nen... ma per mi a l’è ‘mpossibil. Ij chërdo nen.

ANT    Perchè it ses invidios, eccò perchè! E ‘n convensional... Chila, anvece, a l’è na “ribelle”... ch’ai pias andè contracorent... E peuj a l’ha ciamamlo chila...

ERC   Dë sposela?

ANT    Oh, già! A l’ha fame la dichiarassion. I l’hai già fin-a fait ëstampè j’anunsi.

ERC   Ròbe da mat!

ANT    Ma còsa it chërde? Che un as maria mach per rason ëd sesso? A j’è ‘dcò l’amor sentimental!... E peuj a chila ai n’ anfà gnente dla diferensa d’età.

ERC   Adess i më spiego ‘l tò cambiament, da quandi a l’è rivaje chila! Sempre la barba fàita, profumà...

ANT    E im lavo ‘dcò tuti ij saba!

ERC   E ti it chërde ‘d podej sodisfè na fija come Margherita... e déje tut lòn ch’a së speta da n’òmo?

ANT    Alludi?

ERC   Alludo.

ANT    Sent, pòr ginnasta... it deuve savej che ògni òmo a nass con na dòte ‘d prestassion... a l’ha na spece ‘d... “cartuccera”... ogni prestassion un colp. A l’è lògich che se it jë spare tute da giovo, peuj it reste sensa e it peule pì nen andè da n’armajeul... Mi ‘nvece, i l’hai quasi mai sparà... e i l’hai la giberna bela pien-a!

ERC   Ma ti it l’has pijà ‘n tòr per le pupe! Mi i son sicur che Margherita a l’è an-namorà ‘d n’autr...

ANT    Anvidios! Ecco lòn ch’it ses!

ERC   Ma rason-a ‘n moment! Mi... i son nen autorisà a dite ‘d pì... però it ripeto ch’it l’has ciapà ‘n bàilo!

ANT    E mi i pìjo na cadréga e it la s-ciàpo ‘n sla testassa! Bele s’it im rompe le guide dël teléfono, t’im fase nen paura!

ERC   Ma, Antònio...

ANT    Va mach via, fieul ëd na madama Chiappetti!

ERC   A va bin, a va bin... im na vado. Ma ricòrdte che mi i l’avìa avertite! (ESCE)

SCENA X modifiché


(Pautasso,Margherita)

MRG  (RIENTRA) Con chi it crijàve, barba?

ANT    Con col dësgrassià d’Ercoletti. Mi i lo considerava n’amis... i l’hai vorsù ch’a fùissa ‘l prim a savej... e parej i l’hai dije tut!

MRG  It l’has dije tut?...

ANT    At dëspias pa, no? Tant, prima o peuj a lo savran tuti... Anche perchè i vurerìa che Michel an fèissa da testimòni.

MRG  Da testimòni?

ANT    Sì.

MRG  A chi?

ANT    A noi doi.

MRG  A noi doi? (È MOLTO TURBATA E NON SA CHE DIRE)

ANT    A vurìa nen chërdje, col invidios! A pudìa nen mandelo giù, che na fija come ti a pudèissa serne un come mi. Figurte... chiel ant la soa vita a l’ha avù mach n’aventura sola... an mes a le begònie... a l’è invidios... It sas come i faroma? I androma a stè via da sto paìs, andoa j’avocat a guadagno pòch... I durbiroma në studi nòstr. “Studio Legale Pautasso & C.”! (MARGHERITA SI SIEDE, IMMOBILE COME UNA STATUA) Prima, però, un bel viagiòt. I androma a Venéssia... an gondola... sota al Pont dij Sospir... al Casinò... la fòto an Piassa San Marco, con ij colomb...

MRG  (SI SCUOTE) Barba, barba... guarda che i të sbalie...

ANT    Ah già, che ij colomb a l’han gavaje perchè a sporcavo tròp!

MRG  As trata nen dij colomb...

ANT    It veule dì ch’i ‘ndoma da n’autra part?

MRG  (PASSEGGIA IMBARAZZATA) Ma come it l’has fàit a capì na ròba parej? Cioè... la colpa a l’è mia, ch’i son nen ëspiegàme... It vëdde... As trata nen ëd ti... (ANTONIO STA IN PIEDI, MORTIFICATO) A l’è come cola faula ëd La Fontaine... cola dlë schërieul... lë “scoiattolo”... e dla volp... ch’a j’ero sempre ansema. Lë schërieul a l’era an-namorasse dla volp... e la volp ai vurìa pro tanta bin, ma a l’era an-namorà d’un volpòt... come a l’era giust ch’a fùissa... finchè ‘n bel dì a son nen spiegàsse... Ant ësta stòria, mi i son la volp...

ANT    E mi ‘l balengo... (PAUSA AD EFFETTO) E ‘l volpòt... chi ch’a sarìa?

MRG  Averardo.

ANT    (SOSPIRA PROFONDAMENTE; POI CERCA DI SALVARE LA FACCIA) Ma mi i lo savìa! I l’avìa capilo! I son pà stupid!

MRG  Ma ti it parlave ‘d noi... d’un viagi a Venéssia...

ANT    Ma s’a l’era mach në schèrs!... Ma ti it chërdìe ‘n sël serio... che mi... con ti... mi con ti... ma va!... Balengo, sì... ma nen fòl!

MRG  Barba... mi ij veuj bin a chiel... perchè an chiel i vëddo ti. L’istess caràter. E am n’anfà gnente se chiel a l’ha tanti sòld pì che mi!

ANT    Ah, ecco... quand it disìe ch’an n’ha tanti pì che ti... it vurìe dì dij sòld...

MRG  (LO ABBRACCIA) It ses un barba meraviglios! E peuj... Averardo a l’è completament divèrs da come it lo conòsse ti. A l’è soa mama ch’a lo condission-a. Pensa ch’a veul fin-a scapé con mi, se soa mare as fissa a nen lassene marié... (ESCE)

ANT    (RESTA IN PIEDI, PIUTTOSTO ABBATTUTO; LENTAMENTE SI DIRIGE VERSO IL TELEFONO E COMPONE UN NUMERO) Prònto, Tipografia Fagnano?... I son l’avocat Pautass... sì, per cole partecipassion ch’i l’hai ordinaje mesora fa... ecco, ch’aj sospenda... Sì, as capiss... im mario pì nen... Eh, perchè... Ma còsa ai na frega a chila? Cerea!... (RIATTACCA SECCATO) Ma ròbe da mat!

SCENA XI modifiché


(Pautasso, Contessa, Averardo)

CON   (ENTRA CON AVERARDO, CHE AZIONA LA CONSUETA BOMBOLETTA SPRAY) Buongiorno, avvocato.

AVE   I soma intrà con la ciav ch’a l’era restame...

CON   Restituiscila! È già da un mese che avresti dovuto dargliela!

ANT    (PRENDE LA CHIAVE SENZA COMMENTARE) Madama Contëssa... Ercoletti a l’è nòstr! Ël teren ij lo portoma via per un tòch ëd pan!...

CON   Ah, sì? Mi fa piacere. Ma non è per questo che sono venuta a parlarle. Non si è mai chiesto perchè ho proibito a mio figlio di frequentare il suo studio?

ANT    Mah... Mi i pensava ch’a fùissa per lë stipendi...

AVE   Ma che stipendi... se am dasìa gnente!

ANT    Ma i l’avìa promëttute ch’it dasìa ‘l dopi...

CON   Lasci perdere! Lei non si è mai accorto di niente? Allora devo pensare che è cieco!... O che era d’accordo nella tresca che c’era qui... sotto ai suoi occhi!

ANT    Bòrgno, d’acòrdi... i l’avìa doe fëtte ‘d salam davanti a j’euj... gròsse parej!...

CON   È comodo, rispondere così! Ad ogni modo, siccome non ho nessuna intenzione di ostacolare i desideri di mio figlio, mi limito a fare atto di presenza. Averardo... parla tu.

AVE   Avocat... ecco... mia mama...

CON   (LO INTERROMPE SUBITO) Andiamo, avvocato!... Un Signore di Barbaresco!... Un conte ha dei doveri!... Noi siamo imparentati... anche se alla lontana... con due case regnanti!... Ma su, Averardo... parla tu...

AVE   Avocat... mi i chërdo...

CON   (LO INTERROMPE CON VEEMENZA) E lei, adesso, vorrebbe combinare un matrimonio tra l’ultimo erede dei Barbaresco di Cavagnolo con una poveraccia senza dote? Ma che dico, senza dote? Senza il becco di un quattrino!... Ma io voglio che sia mio figlio a dirlo! Averardo, parla tu. (AVERARDO ACCENNA A PARLARE, MA VIENE INTERROTTO DA PAUTASSO)

ANT    Averardo, sta ciuto! Tant a parla sempre chila!...

CON   Avvocato! L’avverto che questo matrimonio, non s’ha da fare!

ANT    A l’ha pijame per Don Abbondio? Ch’a guarda che dë sta facènda mi i na sai pròpi gnente. Ansi, ch’a pensa che mi i chërdìa che... ehm... Margherita e Averardo a l’han fait tut da soj.

CON   Fatto? Fatto cosa? Non hanno fatto un bel niente! Mio figlio non fa “certe cose” senza prima dirlo a sua madre!

ANT    Eh, cara contëssa... cole a son còse che... quandi che un as treuva lì con na fija... magara an s’un prà... a peul pa dije: (ACCENTUANDO MOLTO) “Speta ‘n moment, i vado a dijlo a mia mama...”!

CON   Lei non conosce mio figlio!... (AVERARDO TACE, INCONSAPEVOLE)

ANT    Averardo!

AVE   Eh?

ANT    It l’has fait o it l’has nen fait?

AVE   Fait còsa?...

ANT    (ALLA CONTESSA) A l’ha nen fait!...

CON   Come dicevo io... quindi niente d’irreparabile. Averardo sposerà la figlia del Barone Icardi di Pinerolo.

ANT    Ah, cola ch’a travaja ai teléfoni...

CON   Ma che telefoni! Suo padre è pieno di soldi!...

ANT    No... I vurìa dì ch’a travaja ai teléfoni... ant ël sens ch’a fa la... squillo!...

CON   Fandonie! Maldicenze! Bugie!... Ad ogni modo, se mio figlio e sua nipote continueranno a vedersi, io riterrò lei responsabile! Averardo, diglielo tu.

AVE   (ACCENNA A PARLARE, MA VIENE INTERROTTO DA PAUTASSO)

ANT    (ALZANDO LA VOCE) Ma còsa ch’i j’intro, mi?

CON   E non gridi con me!

ANT    Averardo, parla ti!

CON   Mio figlio non ha nessuna intenzione di sposare la signorina Margherita! Averardo, diglielo tu!

ANT    Ah, sì? E alora ch’a sapia che a l’è vera tut ël contrari! La volp e ‘l volpòt a l’han decidù dë scapè ansema, per andè a fè ij volpin da n’autra part! Averardo, dijlo nen! (AVERARDO, SECCATO, SI DIRIGE VERSO L’USCITA)

CON   Ma dove vai?

AVE   Ma come, andoa ch’i vado? Còsa i stago a fè ambelessì? “Averardo, dijlo ti!... Averardo, parla ti!...” E peuj i parle sempre vojàutri!...

SCENA XI modifiché


(Pautasso, Contessa, Averardo, Margherita)

MRG  (ENTRA DECISA E SI FERMA A BRACCIA CONSERTE, APOSTROFANDO LA CONTESSA) Chiedo scusa... Non ho l’abitudine di origliare alle porte, ma questa volta non ho potuto farne a meno. Averardo...

ANT    Parla tì!

CON   Ma guardatela, la faccia angelica!... Che in fondo non è altro che una volgare adescatrice!

MRG  Lei si sbaglia, perchè io sono pronta a qualsiasi rinuncia e a qualsiasi sacrificio. Io voglio bene ad Averardo, non ai suoi soldi! Averardo, vieni, qualcuno ci aiuterà!

CON   Questo non è nè più nè meno che un volgare calcolo, cara signorina!

MRG  È nel suo ambiente che si fanno i matrimoni per calcolo, non nel mio!

CON   Lei si deve pulire la bocca, prima di parlare del mio ambiente!

MRG  Ma perchè non lascia che sia Averardo a decidere del suo futuro?

CON   (ISTERICA) Perchè sono io che decido! Come vuole l’antica tradizione della mia famiglia! Sparisca dalla vita di mio figlio! E resti nella sua mediocrità borghese!

MRG  (A MUSO DURO) E lei si cerchi un neurologo che la curi dai suoi isterismi deformati dalla menopausa!

CON   (HA UNA CRISI E URLA) Aaahhh!... (SI LASCIA CADERE SU DI UNA SEDIA, MENTRE MARGHERITA FA LO STESSO DA UN’ALTRA PARTE)

ANT    (ASSUME L’ATTEGGIAMENTO DI UN SECONDO DI UN INCONTRO DI BOXE E FA ARIA UN PO’ ALL’UNA E UN PO’ ALL’ALTRA; AVERARDO È VICINO ALLA MADRE, IMPAURITO; SUONA IL CAMPANELLO) Fuori i secondi! (MARGHERITA SI ALZA PER ANDARE AD APRIRE)

CON   (SI ALZA ANCHE LEI E SI AVVICINA A PAUTASSO) Noi togliamo il disturbo, avvocato. E ricordi alla sua... “protetta”, che è tanto istruita, la famosa frase di Servio Tullio: “Pecunia, sine nobilitate”! E se sua nipote vuole proprio mio figlio, dovrà portare una dote di trecentomila euro!

ANT    Come ‘l portiè ‘d riserva ‘d na squadra ‘d balon!...

CON   Una dote di trecentomila euro è appena appena sufficiente per sposare un Barbaresco di Cavagnolo! (SI AVVIA VERSO L’USCITA) Averardo, andiamo!

ANT    (TRATTENENDO AVERARDO) Brav, Averardo. It l’has pròpi parlà bin. It l’has pròpi fait un bel discors... (LA CONTESSA ESCE INCONTRANDOSI CON MARGHERITA; LE DUE SI SQUADRANO CON ALTERIGIA)

AVE   (ATTENTO A NON FARSI SENTIRE DALLA MADRE) Margherita... mi... mi i vorìa dì... i vorìa... ma ‘t lo sas... quand a j’è mia mama...

MRG  Si, si... i lo sai... beh... is lo spetàvo, no?

AVE   (DECISO) Scapoma?

MRG  Ma come, se toa mama at lassa gnanca le ciav ëd la màchina?

AVE   I pijoma ‘l trator!...

CON   (D.D.) Averardo!

ANT    Parla tì! (AVERARDO SCAPPA FUORI)

MRG  (CONSEGNA UNA GROSSA BUSTA A PAUTASSO) A l’ha portàla ‘n civich.

ANT    (BUTTANDO LA BUSTA SULLA SCRIVANIA) Fate coragi, Margherita... la contëssa a l’è sempre parej, quandi a seurt sensa la musaròla!

MRG  Oh, beh... im la pijo nen. Prima o peuj i la rangeroma.

ANT    Ma it pense pròpi dë scapé con Averardo?

MRG  No, no... scapé no... I diso mach che an quàiche manéra i riesseroma a mariesse.

ANT    A l’è pa dificil... A basta deje tersentmila euro ‘d dòte...

MRG  Còsa it l’has dit?

ANT    As basa an sla teoria ‘d Servio Tullio... a dis che ti it lo sas...

MRG  (RATTRISTATA) Ah... i capisso...

ANT    Andoma, su... pensje nen. I l’oma lë studi, ij client e le balotin-e ‘d pèss. A propòsit... e Teresa? Va ‘n pòch a vëdde... (MARGHERITA ESCE; SUONA IL CAMPANELLO; PAUTASSO VA AD APRIRE)

SCENA XIII modifiché


(Pautasso, Ercoletti)

ERC   (RIENTRA A TEMPO SEGUENDO PAUTASSO) E alora? A l’è passate?

ANT    Ma sì, ch’a l’è passame... A propòsit... it l’avìe rason su Margherita... e it ciamo scusa d’aveite tratà mal.

ERC   A fa gnente... lassa perde... e... come a l’è andaita?

ANT    A l’è andaita che se Margherita a veul mariè Averardo, a deuv portè tersentmila euro ‘d dòte. (QUASI RIDENDO)

ERC   E ti it rije? Ti it pense che Margherita coi sòld ai j’avrà mai e parej a duvrà rinunsiè! Bela carògna ch’it ses!

ANT    A l’è nen vera!

ERC   Sì ch’a l’è parej! Confessa, avocat! (INCALZANDOLO, COL DITO ACCUSATORE PUNTATO, LO COSTRINGE A SEDERSI) It l’has faje bin ij cont, eh? Margherita sola... ti ch’it la console...

ANT    Ma schersa nen...

ERC   Nega nen! La toa rijada ‘d prima at condana! It l’has fait quaicòsa per fè cambiè idea a la contëssa? It l’has duvrà la toa arte, la toa esperiensa d’avocat, per convinc-la? It l’has pregala? It l’has suplicala? Nò! It l’has fait pròpi gnente ‘d tut sòn. It ses mach restà sodisfait, al pensè che ‘l pruss madur a sia cascate ‘nt le man... Vergògn-te! (PAUSA; PAUTASSO SI ALZA, COME COLPITO DA UNA FOLGORAZIONE)

ANT    I të sbalie, Michel. (VA AL TELEFONO E COMPONE UN NUMERO)

ERC   E adess còsa it veule fè?

ANT    Ciuto ‘n moment!... (PARLANDO AL TELEFONO) Pronto? Sono l’avvocato Pautasso... mademoiselle Marchand, per favore... Pronto? Signorina Marchand? Buongiorno, sono l’avvocato Pautasso. Allora, le abbiamo trovato il marito. Proprio quello che ci vuole per lei... No, stia tranquilla... questa volta andrà tutto bene... Ma sì... venga subito, che glielo presento! Questo qui, anche se lei gli passeggia nuda davanti, lui si fa il solitario con le carte!... Va bene, venga da me, l’aspetto. (RIATTACCA)

ERC   Antònio... it penseras pà, per caso...

ANT    Adess, s’it parle ancora, it dago ‘n pugn an sël nas. (COMPONE UN ALTRO NUMERO) Prònto? Averardo, it ses ti? I son Pautass. Disinfeta ‘l teléfono e fame parlè con toa mare... Come? A l’è ‘nt ël bagn? Mi i chërdìa che na Barbaresco a fèissa nen certe ròbe!... Alora disje che se a veul degnesse da ven-e ancora na vòlta da mi, a pudrà avèj l’at ëd proprietà dël teren d’Ercoletti. Nen mach, ma i sistemeroma ‘dcò la toa facenda... sì, cola ‘d Margherita... (STACCA LA CORNETTA DALL’ORECCHIO, INFASTIDITO DALL’URLO DI ESULTANZA) E crìa nen parej, ch’i t’im rompe la tromba d’Eustacchio! (RIATTACCA)

ERC   (VA INCONTRO A PAUTASSO CON ATTEGGIAMENTO MINACCIOSO) Còsa? Come a sarìa a dì? Ël teren d’Ercoletti?

ANT    Col tò teren a duvrà serve per completè la dòte ‘d Margherita. Mi ij dago ‘n valor ëd sentmila euro e la contëssa a sarà bin contenta ‘d riceve an cambi dël volpòt dosentmila euro an “contanti”, pì ‘l valor dël teren.

ERC   A j’è mach un cit particolar... che mi, pitòst che deje col teren a la contëssa...

ANT    Calma... It ij lo daghe nen a la contëssa. It am lo vende a mi, che peuj ij lo dago a la contëssa!

ERC   Ma ti it ses mat! Savend lòn ch’it veule fene, it lo venderìa gnanca per un miliard!

ANT    E anvece t’im lo vende per 48 lire e 32 centesim. (APRE LA CARTELLINA RIGUARDANTE LA VERTENZA)

ERC   Ti it daghe ij numer!

ANT    Les un pòch sì... it lo conòsse ‘l fransèis?

ERC   Ma sì a l’è scrit an italian: “Il mio corpo è tutto un fuoco. Vieni, amor mio a spegnere la fiamma che mi consuma...”

ANT    Nò,nò... (PRENDE IL FOGLIETTO CHE ERCOLETTI STAVA LEGGENDO) Costa a l’è Teresa! N’assident ëdcò a chila! Ai mancava mach la fiama...

ERC   (LEGGE IN FRANCESE) “Le proprietaire pourra transiter seulement a pieds, et sans arquibuse, ou le terraine serà vendu pour le même prix de aquiste.” (GUARDA PAUTASSO SBALORDITO) E sòn, còsa a veul dì?

ANT    (GLI DÀ UNA PICCOLA FOTO) It la riconòsse?

ERC   I son mi.

ANT    Còsa it l’has an man?

ERC   Da na part i l’hai ël can al “guinzaglio” e da l’autra col vej fusil ch’it l’has dame perchè i lo porteissa an sël teren, andoa che ti it im ëspetave.

ANT    Col vej fusil a l’è n’”archibugio”. E ti it ses passà an sël teren ëd la contëssa, con ël can e l’”arquibuse”, “contravvenendo a quanto previsto a norma del contratto a suo tempo stipulato tra le parti”. Sicome ‘l tò “trisavolo” a l’avìa pagà ‘l teren 48 lire e 32 centesim, costì a l’è ‘l pressi che mi it lo pago. Ansi, vist che le lire ai son pì nen, it dago tre centesim d’euro. I veuj nen la resta.

ERC   Sòn a veul dì ch’it l’has fame na trapola! It l’has pijame an torta! It l’has fame apòsta cola fòto! Ma mi i s-ciàpo tut!... (AFFERRA L’ELENCO TELEFONICO)

ANT    (LO FERMA CON UN AVVERTIMENTO) Sta atent, che andrinta i l’hai butaje doe lastre ‘d fer... i l’hai corassalo...

ERC   (FURIOSO) Ti it peule nen feme na còsa parej! It peule nen!

SCENA XIV modifiché


(Pautasso, Ercoletti, Margherita, Jeannette, Teresa)

MRG  (ENTRANDO) I saréve pa ‘ncamin ch’i ruse, eh?

ANT    Ven sì, fija mia... (L’ABBRACCIA, MENTRE ERCOLETTI SI SIEDE, DISTRUTTO) Ecco, come ij veuj bin... come a na fija. Mach un balord depravà a peudìa pensè... (SUONA IL CAMPANELLO)

TER    (ENTRA PER ANDARE AD APRIRE ED INTANTO DICE A MARGHERITA) Margherita... le balotin-e a ven-o nen dure... a fondo ‘nt l’euli...

MRG  Pensje nen... i faroma na crema ‘d dentice a la fransèisa.

ANT    (A TERESA) Va a deurbe, ti! Che peuj it dëstisso mi la fiama con ij pompista! (A MARGHERITA) Sta tranquila, Margherita... tut a andarà bin. L’avocat Pautass, na vòlta tant, a l’è riessù a vince na causa.

MRG  Barba... i capisso nen...

ANT    It capiras.

JEA    (ENTRANDO CON TERESA) Bonjour, avvocato.

MRG  Oh, mademoiselle Marchand...

JEA    Depuis la sua telefonè, le confesso che non sto più nella pelle. Mon permes de sejour scade fra venti jour, et pour l’agitassion a mon Ferdinando, gli sono venuti tanti piccoli brufolini sur le visage. Et alors, ou est il marito?

ANT    Eccolo qua. C’est moi.

JEA    Lei, avvocato? (TUTTI GUARDANO PAUTASSO, IL QUALE, PER DARSI UN ATTEGGIAMENTO, SI APPOGGIA ALLO SCHIENALE DELLA POLTRONA, SBAGLIANDO LA MIRA E PER POCO NON FINENDO A TERRA) Mais n’est pas possible!

ANT    E pourquoi? Mi son qua. I son da marié, cittadino in regola con le leggi. Ma non le va di diventare la signora Pautasso?

TER    (SCATTANDO) Nò! Antònio! Avocat! Ti... chila... non puoi farmi un affronto del genere! A l’è na cotlà ‘nt la schin-a, costa! Vint ani dla mia vita i l’hai campà via! It ses na carògna, un vigliach! (MARGHERITA LA CONSOLA) Im na vado!... Sì!... “Antonio, Antonio... prima angelo e poi demonio”! (ESCE)

ERC   Pòvra diao!

JEA    Mais pourquoi fa così?

ANT    Gnente... a seufr ëd mal dla pansa.

MRG  Ma, barba... perchè sta decision?

ERC   A lo fa per chila... e i son andaje d’an mes ‘dcò mi, che i contribuìsso con 48 lire e 32 centesim...

ANT    Ti sta ciuto. (A JEANNETTE) Allora, lo facciamo sto matrimonio blanche?

JEA    Mais oui, je suis pronte. Contento lei, contenti tutti. Le condision le conosce...

ANT    Altrochè... i l’hai faje mi!... Lei mi dia l’assegno da duecentomila, e dopo la cerimonia potrà andarsene in viaggio di nozze col suo Ferdinando, così gli andranno via i brufoletti sulla faccia. E le assicuro che non sentira mai più parlare di me. (INTANTO ERCOLETTI PARLOTTA CON MARGHERITA; EVIDENTEMENTE LE STA RACCONTANDO I DETTAGLI)

JEA    Tres bien. Siamo d’accordo, caro marito.

ANT    E come no, cara moglie! Da una mano l’assegno e dall’altra il contratto! Eccolo qui. Era preparatato per quel novantenne che come l’ha vista a l’è pijaje ‘n colp. Basta una firmetta e ci vediamo in municipio. (JEANNETTE ESTRAE DALLA BORSETTA UN ASSEGNO E LO DA AD ANTONIO)

MRG  (GLI FERMA IL BRACCIO) Nò, barba! I veuj nen!

ANT    Coma a sarìa a dì “i veuj nen”?

MRG  It sacrifiche per mi...

ANT    Ma gnanca per seugn!... I lo faso per mi. It rende cont che fin ch’i son “signorino”, i arsigo da mariè Teresa? (FIRMA IL CONTRATTO)

MRG  It im fase sente ‘n colpa...

ANT    E beh? I son avocat, no? It difendo mi! (SUONA IL CAMPANELLO) Va a deurbe. (MARGHERITA ESCE)

ERC   Antònio... an fin d’ij cont ël mè sacrifissi a l’è gnente ‘n confront al tò... e peuj i son content per Margherita... (JEANNETTE LEGGE IL CONTRATTO)

SCENA XV modifiché


(Pautasso, Margherita, Ercoletti, Averardo, Contessa, Jeannette)

MRG  (RIENTRANDO) A j’è la contëssa... (ENTRA PER PRIMO AVERARDO, SPRUZZANDO LO SPRAY)

ERC   Ma còsa a fa?

ANT    La contëssa a l’è n’igienista... prima ‘d bèive a lava fin-a l’aqua...

CON   Avvocato Pautasso, spero che non mi abbia fatta venire un’altra volta per nulla...

ANT    Per carità, contëssa, a l’è tut a pòst. Andoa a veul setesse? Averardo, sprussa ti!

CON   (DOPO AVER GUARDATO TUTTI) Ma ci sono degli estranei...

ANT    Ma son tuti lavà e stirà... E peuj... come, estranei? Margherita a l’è la soa “futura nuora”... (INDICA JEANNETTE) Costassì a l’è mia fomna...

CON   (STUPITA) Sua moglie?

ANT    Beh, sì... moglie a tutti gli effetti, ma senza diritto di pastura...

JEA    Enchantè, madame la comtesse...

ANT    E costì a l’è Michele Ercoletti, ël padron ëd col teren...

CON   Finalmente ci conosciamo!...

ERC   (SCOSSO) Contessa, i miei omaggi.

ANT    Alora, sente bin tuti. (INDOSSA LA TOGA E VA AL CENTRO DELLA SCENA) Sì a j’è chi a combina ‘n fauss matrimòni, per fè continoè na “tresca adulterina”... e chi ch’a vend un tòch ëd blason per ciapé ‘n pòchi ‘d milion... Tuti colpevoj!... Ch’a l’han però damanca d’un pòch ëd comprension... E sicome nen tuti ij reati a son contemplà ant ël còdice... i ciamo clemensa per tuti... Onde per cui: la qui presente Margherita Bonelli a sposerà il qui presente Averardo Barbaresco, Conte di Cavagnolo, al quale porta una dote ‘d tersent mila euro, valor dël sò casato, così suddivisi: dosent mila euro an assegn e sent mila euro come valor d’ij 2800 meter quader dël teren ch’a j’è ‘nt la località ciamà “La Stercaia”. (ALLA CONTESSA) A la disinfession ai pensa chila, vera?... Al cui passaggio di proprietà ai manco mach pì le firme. Mi i l’hai finì. (ALLA CONTESSA) La parola all’accusa!

CON   Andiamo a firmare. (LA CONTESSA ED ERCOLETTI VANNO ALLA SCRIVANIA A FIRMARE; MARGHERITA ABBRACCIA PAUTASSO)

ANT    Come na fija, come na fija... Però, strenz nen tròp, sednò a l’è pì nen come na fija... va... va dal volpòt... (LA SPINGE VERSO AVERARDO)

AVE   Margherita, tò barba a l’è verament un grand òm! Ël prim fieul i lo ciameroma... “Pautasso”!

JEA    (HA TERMINATO DI LEGGERE IL CONTRATTO E LO SVENTOLA COME UNA BANDIERA) Tout bien, tout bien! Resterò in Italie per sempre col mon amour! Vive l’amour, vive l’amour! (FA UN GIRO PER LA SCENA ED ESCE CANTANDO “LA VIE EN ROSE”; LA CONTESSA LANCIA UN GRIDO E CADE SUL DIVANO SEMISVENUTA)

SCENA XVI modifiché


(Pautasso, Margherita, Ercoletti, Averardo, Contessa)

CON   Ah, no!... Questa canzone no!... Non posso sentirla!... Mi fa star male!... Aiuto!... (AVERARDO, MARGHERITA E PAUTASSO LA SOCCORRONO, MENTRE ERCOLETTI RESTA IN DISPARTE TURBATO DAI RICORDI)

AVE   A l’è sempre parej: quand a sent ësta canson, as sent mal...

MRG  Ci vorrebbe un po’ di aceto...

ANT    Fomje nufié ‘l pèss ëd Teresa!...

CON   (RIPRENDENDOSI POCO A POCO, CON VOCE ROTTA) Mi sento meglio... Chiedo scusa a tutti, ma quella canzone mi ricorda un momento bello e tremendo nello stesso tempo... Un episodio della mia gioventù... (RICORDANDO) Era la notte antecedente il mio matrimonio... Mi trovavo a Saint Vincent, con i miei genitori... Non riuscivo a dormire... Ero così agitata... Sentivo in me come un fuoco...

ANT    A smìja Teresa...

CON   Mi recai a cercare refrigerio nel giardino, dove l’orchestra dell’albergo suonava proprio quella canzone... Stavo passeggiando in mezzo alle begonie, quando è apparso davanti a me un uomo bellissimo, giovane, bruno, in maglietta e calzoncini sportivi...

ERC   (SENZA GUARDARLA, RICORDANDO) A j’era stampà ansima “Fortitudo”... (TUTTI GUARDANO ERCOLETTI) Ti it l’avìe na vesta ‘d tul celest, trasparenta...

CON   Mi sei venuto incontro dicendomi... (TUTTI GUARDANO LEI)

ERC   Fërmte! Ti it ses la blëssa ‘n person-a!... (TUTTI GUARDANO LUI)

CON   La musica continuava a suonare... (TUTTI GUARDANO LEI)

ERC   I soma cascà ‘n ginoj... (TUTTI GUARDANO LUI) Un dëdnans a l’autra, le nòstre boche a son unisse... e...

ANT    ... E a sto ponto sì, la storia a l’è “vietata ai minori”... (FINALMENTE ERCOLETTI E LA CONTESSA SI GUARDANO)

ERC   Ti it ses la mia chila!...

CON   E tu sei il mio lui... indimenticabile...

ERC   (LE SI AVVICINA) Ma perchè it ses ësparìa da la mia vita sensa deme mai pì toe notissie? I l’avìa date apontament per ël dì dòpo!

CON   Ma il giorno dopo, mi sono sposata con il conte Cornelio Barbaresco di Cavagnolo... e avevo già in me... il frutto del mio peccato!

ANT    (AD AVERARDO) Alora ti it ses ël fieul ëd le begònie!

ERC   Averardo... mè fieul?

AVE   (ALLA CONTESSA) Mi i l’hai capì gnente... (INDICA ERCOLETTI) Ma i deuvo ciamélo papà?

CON   (AL COLMO DELLA VERGOGNA) No, no!... Averardo, vieni! Vieni via!...

MRG  Ma perchè, contessa? Ancora pregiudizi? Perché soffrire ancora per un fallo di tanti anni fa?

ANT    It l’has capì? It ses un “fallo”.

ERC   (ALLA CONTESSA) Speta! Nen tut a l’è perdù... Ant ël mond a j’è ancora tante begònie...

CON   No!... Voglio rinchiudermi nella mia villa e non uscire mai più! Passerò le mie giornate a pregare nella cappella... per chiedere perdono al mio sposo...

ERC   I ven-o con ti... I pregheroma ansema...

ANT    (INDICA AVERARDO) E chiel a servirà Mëssa!

CON   No!... Non mi vedrà più nessuno!... E quando Avevardo si sposerà, trasformerò la mia villa in un monastero... (ESCE TURBATA)

ERC   (CORRENDOLE DIETRO) Aspeta! I l’oma ancora tante còse da disse... (DISPERATO, A PAUTASSO) Antònio, còsa i faso?

ANT    Corje darera... e al prim vas ëd begònie... s-ciapa la guida dël teléfono! (ERCOLETTI ESCE DI CORSA)

MRG  Una cosa però è certa... la voce del sangue non esiste.

AVE   A l’è vera. Mi chiellì i lo conòsso da quand i j’era cit, ma a l’è sempre stame antipatich.

ANT    Ma peuj... chi a peul dì ch’a sìa verament tò pare? An fin d’ij cont, che importansa ch’a l’ha? (SI METTE IN MEZZO AI DUE, METTENDO LE BRACCIA SULLE LORO SPALLE) A më smìja che, come avocat, i pudìa nen fè ‘d mej...

MRG  Ma ades...

ANT    Ades i seurte!... E andè ansema da quaiche part! (AD AVERARDO) It l’has mai portala fòra a sin-a? (AVERARDO FA CENNO DI NO) E alora, cosa i të spéte? Andè ‘n colin-a, andè ant un pòst andoa i peule ‘dcò basoteve a volontà, tra n’agnolòt e ‘n tòch d’aròst. A j’è ‘d pòst andoa ch’a dan ëdcò le trifole... (AD AVERARDO) e a ti a më smìja ch’at servo! (LI SPINGE FUORI) Su, su, andè!... Sednò iv faso mangè ‘l pèss ch’a l’ha fait Teresa!... (RIMASTO SOLO, PERDE LA SUA BALDANZA, E POICHÉ NEL FRATTEMPO È CALATA LA SERA, VA AD ACCENDERE LA LAMPADA SULLA SCRIVANIA)

TER    (ENTRA, NON VISTA DA PAUTASSO; È VESTITA DA VIAGGIO, CON UNA GROSSA VALIGIA IN MANO; SI FERMA IN MEZZO ALLA SCENA) Alora, avocat... mi im na vado... addio per sempre.

ANT    Ma andoa ch’it veule andé, a st’ora?... Buta giù sta valis e fa nen la “melodrammatica”...

TER    Se a veul nen ch’i vada, perchè a l’ha nen ij sòld ëd la liquidassion, ch’a sapia che mi i veuj gnente. Andoa i vado... ij sòld a conto nen.

ANT    Ma su, Teresa... rasonoma ‘n momentin...

TER    (PIANGENDO) I l’avrìa soportà tut... le umiliassion, le ofèise, ël ridicol... ma che chiel a sposa n’autra, no!... Lòn pròpi no!

ANT    Ma it lo sas benissim ch’a l’è ‘n matrimòni fait per finta... per freghé la legge...

TER    Ma chiel a l’è n’avocat!...

ANT    Pròpi! Se le leggi ai frego nen j’avocat, ch’it veule ch’a lo fasa?

TER    A l’è nen giust, però...

ANT    Mi, cola dòna i la vëdrai mai pì... Mi i resterai sempre sì a mè pòst... con ti...

TER    Avocat!...

ANT    Ciam-me Antònio...

TER    (COMMOSSA, POSA LA VALIGIA) Antònio...

ANT    (CON TENEREZZA) I l’hai mai portate a sin-a fòra... ant un pòst tranquil... con la musica?

TER    (PIENA DI SPERANZA E FELICITÀ) No...

ANT    Ecco. It pòrto gnanca stassèira! Andoma a mangè col paciòch ëd pèss rustì! (ESCE DECISO, TRASCINANDOSI DIETRO TERESA PER MANO)

FINE DELLA COMMEDIA